Dovoľme dieťaťu hovoriť!

Ani toto nie vždy všetci dodržiavame. Často sa v hneve pristihneme, ako mu skočíme do reči a nenecháme ho odpovedať. Niekedy deťom kladieme otázky, ale keďže si na ne odpovieme sami, nemá už k tomu čo dodať. Napríklad:

  • „Prečo si to urobil(a)?“.
  • „Vieš, mami, keď. . .
  • „Nie, ja ti poviem, prečo: lebo si lajdák, nezodpovedný. . . nezáleží ti na nás, na ničom a na nikom. .

Akú šancu sme v tomto prípade dieťaťu dali? Pri uvedenom type rozhovoru dieťa začne strácať chuť komunikovať a začne sa od rodiča vzďaľovať. Povie si, že vysvetľovať aj tak nemá cenu.

Na vyčítanie sa nedá racionálne odpovedať, vždy je z toho len konflikt.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: