Sociálne vzťahy v puberte

Malé dieťa, si vyžaduje neustálu pozornosť rodiča a najlepšie a najistejšie sa cíti v jeho prítomnosti. Puberta je obdobie, kedy nastáva pravý opak. Neznamená to však, že už Vás nemá rado, ale akosi prirodzene sa potrebuje odpútavať. Najlepšie si rozumie so svojimi vrstovníkmi, majú rovnaký „uhol pohľadu“, rovnaké záujmy.

Veľmi dôležité už odmalička je aj viesť deti, k rozvíjaniu svojich daností, talentu. Či už je to futbal, basketbal, balet, maľovanie, alebo hra na klavír. Lebo také deti, ktoré sa dlhodobo venujú záujmovým krúžkom, bývajú menej problémové aj v puberte. Keď dieťa ktoré hráva basketbal, alebo futbal vie, že je členom svojho družstva, nosí jeho tričko, alebo dres. Je to pre neho prirodzené a nemá snahu sa „hľadať“ a začleňovať do nejakej partie, len aby niekam patrilo.

Na rozdiel od toho, deti, ktoré nemajú čo robiť, nič ich nebaví, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa dostanú do“ zlej“ partie.

Takže najlepšie je dieťa zamestnať takýmto, alebo podobným spôsobom. Avšak aj tu treba mať na pamäti, že každé dieťa je iné a zbytočne nepreťažovať. Lebo stáva sa aj to, že rodičia v snahe aby sa dieťa vyhlo podobným nástrahám napríklad zlej partie dajú dieťa na viac krúžkov naraz. Jazyky, tanec, basketbal a neviem čo ešte a nebodaj si svoj sen chcú splniť na dieťati (ja som nemohla byť baletkou, tak ty budeš!). Dosiahnu úplne iný výsledok ako očakávali. Lebo buď to dieťa nebaví a nemá na to ani vlohy, alebo je z toho množstva krúžkov preťažené a nestíha nielen krúžky, ale aj školu. Takže aj tu platí, že všetko s mierou.