Prvá skúsenosť s alkoholom

Vaše dieťa a jeho prvá skúsenosť a alkoholom… Ak ste to ešte neabsolvovali, tak vás to čaká.

Tí z vás, ktorí majú už dospelé deti, majú už pravdepodobne skúsenosť s opitým dieťaťom za sebou. Tých, ktorým dieťa práve prechádza do puberty, táto skúsenosť ešte len s najväčšou pravdepodobnosťou čaká. Nemyslím si, že sa opijú len deti z rozvrátených alebo sociálne slabých rodín. O tom by vám vedeli porozprávať svoje skúsenosti najmä policajti, učitelia, psychológovia a bohužiaľ, často aj lekári z rýchlej zdravotníckej služby, ktorí neraz vezú do nemocnice dieťa v bezvedomí. Často sú medzi týmito deťmi aj deti rodičov vzdelaných, vo svojich povolaniach vážených. Rodičia niekedy naozaj nedokážu ani s najlepším dôrazom na výchovu dieťaťa ovplyvniť, aby sa takejto „skúsenosti“ vyvarovalo. Naozaj, je to takmer pravidlo, že si to chce každé dievča „raz skúsiť“. Či je už dôvod akýkoľvek: riešenie problémov s nešťastnou láskou, alebo sa dieťa s alkoholom stretne v spoločnosti kamarátov, ktorí sa mu smejú, že „vytŕča z radu“, alebo chce medzi kamarátmi vyniknúť. . . dôvodov, prečo sa dieťa prvýkrát opije, môže byť veľmi veľa.

Pre rodičov je príchod opitého dieťaťa domov v každom prípade šok. Rodič nechápe, že to bľabotajúce, potácajúce sa a neraz aj špinavé nechutné stvorenie je ich milované dieťa. S úžasom na dieťa hľadí a premýšľa, „čo to doma vychoval“. Prvotné zdesenie vystrieda pravdepodobne strašný hnev a chce dieťa poriadne zmlátiť, aby si zapamätalo. Ale pozor, skúste sa v tej chvíli ovládať napriek tomu, že vo vás všetko vrie. Uvedomte si, že hoci ho akokoľvek zbijete, s najväčšou pravdepodobnosťou si to nebude ani pamätať. Navyše, ak chce dieťa zbiť otec, ktorý má oproti bezvládnemu decku niekoľkonásobnú silu, môže mu ublížiť na zdraví.

Tak teda, ako by sme sa mali zachovať? V prvom rade nevrieskať, nemlátiť, zachovať chladnú hlavu. Veď načo robiť susedom divadlo? Neskôr nás to môže mrzieť. Radšej sa teda pokúsme ostať pokojní. Môžeme dieťa strčiť pod sprchu, ak je to potrebné. Ak ju bude mať aj chladnejšiu, možno ho preberie z opice. Ak nie, uložme ho do postele, ale tak, aby nemohlo zvracať a prípadne sa zvratkami udusiť. Ešte predtým by sme mali zistiť, či nie je uňho podozrenie na otravu alkoholom a či nie je potrebné urýchlene ísť na výplach žalúdka. Ak áno, neváhajme ani chvíľočku! Pokiaľ sa snaží komunikovať, plakať, ľutovať sa a podobne, nehádajme sa s ním, nemá to význam. Musíme teda prečkať, kým sa „z opice“ vyspí. Ráno, keď vstane a bude už konečne schopné komunikovať, môžeme si to s dieťaťom „vybaviť“, pretože až teraz vníma. Dajme mu najmä poriadne pocítiť, že sa hneváte. Ani ho neskúšajte poľutovať, že ho bolí hlava alebo žalúdok: práve máte skvelú príležitosť zadať mu toľko domácich prác, koľko sa vám žiada mu zadať. Najmä takých, pri ktorých sa musí hýbať a zohýňať. Pri stave „po opici“ si to dobre zapamätá, to si buďte istí.

No a samozrejme, porozprávajte sa s ním o tom. Vysvetlite mu, čo všetko sa mohlo stať, veď si mohlo ublížiť, alebo ublížiť v opilosti niekomu inému (najmä chalani bývajú v alkoholickom „opojení“ často agresívni). Zdôraznite tiež dieťaťu, že dúfate, že táto situácia bola ojedinelá a výnimočná.

Naozaj, ak sa to stane raz, je to náhoda. Ale v prípade, že by sa táto situácia opakovala, je to problém, ktorý treba riešiť, pretože môže u dieťaťa vznikať návyk na alkohol.

Napísala Mortysha