Neodídeš, kým všetko nedoješ!

V mnohých rodinách sa ku prázdnemu tanieru vzťahujú rôzne zaujímavé príkazy. Z pohľadu obezity u detí sú dosť nebezpečné, pretože sa pri častom splnení zafixujú vo forme návyku zjesť viac jedla, ako treba. Výsledkom je obezita, nadváha, či zmenený vzťah dieťaťa k jedlu, ktorý sa môže prejaviť aj neskôr. Nielen v detstve.

• Neodídeš od stola, kým to nedoješ!
• Zjedz to. . . Za mamičku, za otecka. . .
• Babka by sa urazila ak by sme to nezjedli. . .
• Dojedanie zvyškov – nech môžem umyť hrniec.

Tieto veci zvyčajne súvisia s pohodlím a svedomím kuchárky. Ak sa naloží jedlo na tanier, treba ho dojesť – to je požiadavka, ktorá síce znie férovo, ale nie je to v poriadku. Práve dieťa vie dosť presne určiť, kedy má dosť. Ak ho necháte, prestane v istej chvíli jesť. Ak to spraví, je najlepšie, ak mu dovolíte hneď odísť od stola.

Viem, teraz namietnete, že je to škoda najskôr navariť a potom nezjesť. Je to škoda, hlavne, ak to jedlo vyhodíte. Ale položte si otázku aj inak. Ak dieťa donútite zjesť jedlo proti jeho vôli, naučíte ho napchávať sa. Je to riziko návyku, ktorý môže viesť k detskej a neskôr aj dospeláckej obezite. Nie je to horšie zlo, ako vyhodiť trocha jedla?

Nedojedajte jedlo po deťoch, nenúťte ich dojesť. Vyhoďte to. A nabudúce uvarte o to menej jedla, nech sa nemusí vyhadzovať. Radšej nech vám a vašim deťom na tanieri chýba jedna či dve lyžice ryže, ako by ste si zvykli zjesť o trocha viac, než treba.

• Ak dieťa nechce jesť, nenúťte ho.
• Avšak nič iné namiesto toho už nesmie dostať.

Do ďalšieho jedla mu dajte len vodu, alebo nesladený čaj. A ďalšie jedlo musí byť primerane malá porcia, rovnaká, akú by ste mu ponúkli, keby bolo jedlo predtým.

Týmto spôsobom sa dieťa v priebehu niekoľkých jedál naučí, že s jedlom sa taktizovať nedá. Že ak odmietne špenát, nedostane o dve minúty čokoládu.

Znie to možno kruto. Ale je to prevencia detskej obezity. A obezita nie je žiaden špás.