Keď príbuzní nosia koláče…

Znášajú vám príbuzní domov koláče po celých plechoch? Zrušte to.

Kedysi sa koláče pripravovali len niekoľkokrát do roka. Boli drahé, vzácne a každý dostal len malý kúsok. Dnes žijeme v dobe hojnosti. V mnohých rodinách sú dnes koláče všade. V obchodoch sa kupujú hotové sladkosti, doma sa varia jednoduchšie bábovky a bublaniny. A návštevy príbuzných a hlavne starých rodičov sú často spojené s prinášaním celých plechov koláčov. Je dostatok, žijeme v konzumnej spoločnosti. Tak konzumujte.

A deti konzumujú. Koľko chcú. Potom sa začína objavovať obezita, spravidla na všetkých členoch rodiny.

Takáto rodinná konfigurácia býva nepríjemná tým, že hlavne starí rodičia si zvyčajne nedajú povedať, že koláče nemajú nosiť. Vedia, že sú chutné a chcú nám všetkým urobiť radosť.

Koláče sú spravidla sladké. Majú vysoký glykemický index a to má následky. Po zjedení koláča nasleduje asi tak za hodinu a pol krutý hlad. To ešte nie je čas na normálne jedlo a tak si dáte ďalší koláčik. A o hodinku je tu zas drastický hlad. Tak sa najete. A zas si dáte koláč. Týmto spôsobom sa rozhýbe hladina krvného cukru a človek sa obžiera ani nie preto, že je dostatok, ale z hladu. Ten hlad je vyvolaný cukrom. Nie je to skutočný nedostatok potravy. Len pocit.

Po zjedení pár koláčikov "len tak" ste práve zjedli svoju celodennú porciu energie. No koláče sa jedávajú "len tak", okrem bežného jedla. A tak priberáme. Pomaly. Potichu.

Ak nechávate deti, aby často jedávali a maškrtili popri bežnom jedle, budujete v nich pevný návyk, že takto to má byť. Jasné – chutí im. A o to ťažšie sa tohto nevhodného návyku budú vzdávať keď s hrôzou zistia, že treba chudnúť.