Hyperaktívne dieťa

[Imina]

Ahojte.
Viete mi poradiť, ako zvládnuť hyperaktívne dieťa? Niekedy si myslím, že skončím v blázinci, alebo si prizabijem vlastné dieťa. Fakt nevládzem ďalej. Zo začiatku to bolo také spavé kľudné dieťa a akonáhle sa v 10. mesiaci života postavilo na nohy, tak už sa nezastavilo. Je to chlapec, má rok a pol a je veľmi živý, také šidlo, každý deň toho toľko povystrája, pokazí, rozbije, zničí a jednoducho sa nezastaví, ani na 1 min si nesadne. Bojím sa, že si niečo urobí, alebo ja urobím niečo jemu. Som už veľmi z neho vyčerpaná, normálne sa bojím ísť aj na WC, lebo on, ako keby stále striehne, kedy ho nevidím, aby mohol urobiť niečo hrozné. Dnes som ho asi 20 x dávala dole z parapetnej dosky. Vie si otvoriť okno, žalúzie už zničil. Prisunie si stoličku, vylezie a dostane sa všade, kde chce. Bola som s ním dnes na rodičku, tak prevrátil celú triedu. A to som sa nepohla od neho na meter. Som z toho už tak na nervy, nedokážem si udržiavať domácnosť, lebo stále musím naňho striehnuť a len čo niečo upracem, ide za mnou a rozhadzuje to. Cez deň spáva asi 2 hod, počas ktorých musím všetko stihnúť, oprať, navariť, ožehliť, no proste všetko... Ja neviem, či som tak neschopná matka, alebo je to nejaká porucha, alebo je to normálne. Sú matky, čo zvládajú viac detí, aj domácnosť a sú spokojné. A ja si neviem poradiť s jedným dieťaťom. Mám staršiu dcéru a tá nič také nerobila, obaja s manželom sme pohodoví ľudkovia a žiadna hyperaktivita nehrozí. Ani neviem o nikom v rodine, žeby také dieťa bolo. Nechápem, kde sa vzalo u nás také čudo. Najhoršie je, že nemám žiadnu pomoc. Obe naše rodiny bývajú ďaleko a na kámošku nechať takéto dieťa, nemysliteľné. Čo je tiež kameň úrazu, ísť na návštevu niekam, tak už asi nás nabudúce nikdy nepozvú. Takú spúšť vie malý zanechať. No a pozvať niekoho k nám, tak sa idem zodrať, aby aspoň ako tak to u nás vyzeralo. Manžel je stále v práci a býva dosť unavený, keď príde domov. Napr. dnes prišiel o 16.30 o 20.00 ho volali naspäť do práce a zajtra o 8.00 má prednášku a kopec iných povinností v práci. Vôbec neviem, či dnes príde domov, alebo až zajtra večer. A to robil asi 3 víkendy dozadu. Jednoducho nezvládam situáciu, musím sa venovať aj dcére, ktorá je mimochodom zas mimoriadne nadaná a potrebujem s ňou riešiť školu, projekty, množstvo záujmov, krúžkov. A čo je ešte horšie, tak je veľká bordelárka a vôbec mi nechce pomáhať. Celá domácnosť mi padá na hlavu, niekedy sa rozplačem, alebo kričím a vyhrážam sa, že zbalím kufre a adios. Ale jasné, že to neurobím. Rozmýšľam, či mám navštíviť psychiatra, lebo obávam sa, že som na pokraji zrútenia.

[Miro]

To je asi skôr otázka na psychológa, ale zisti, či nejedáva veľa aditív a sladkostí, sú názory, podľa ktorých nepokoj môže byť vyvolaný práve nevhodnou stravou. poradiť sa s psychiatrom je dobrý nápad, minimálne nasmeruje čo sa dá robiť.

[fajnorka]

Imina, z točo čo píšeš je cítiť, že máš toho veľa a si na naozaj na pokrají síl. Jednoznačne treba so synom vyhľadať odbornú pomoc. To vôbec nie je žiadna hanba ani nič podobné. Určite Ti navrhnú čo treba robiť.

A čo sa týka domácnosti ak vám to finančná situácia dovolí zožeň si pani na výpomoc - trebárs len na žehlenie a umývanie podláh. Veď keď hovoríš, že dcéra potrebuje tiež zvýšenú pozornosť - určite sa Ti to vyplatí. Držím palce.

[Mrkva1976]

18 mesačné dieťa už pozná slovko NIE. Síce neustále skúša kde sú hranice, ale najmä preto, že je hyperaktívne treba razantne dbať na dodržiavaní pravidiel predovšetkým ak sa jedná o jeho bezpečnosť. Napríklad ak pravidelne rozhadzuje hračky, treba ho naučiť, že hračky môže ukladať len na stôl a akúkoľvek hračku zo zeme "musí" zdvihnúť...Ja chodím vedľa malého a keď vidím hračku na zemi tak mu najskôr poviem, aby ju zdivhol. Keď nepomáha - sama mu natiahnem ruku, aby ju chytil a potom ho spolu s hračkou odtiahnem k stolu. Máme staršieho syna s ADHD + porucha správania, s hyperaktivitou sme vyrastali....nuž a tento menší bude taký istý...Rozlúčila som sa s vyupratovanou domácnosťou ale napríklad 12 ročný syn "nerozumie" pojmu upratať - hovorím mu konkrétne čo od neho chcem, napríklad v izbe začínam od podlahy, aby nič nebolo na zemi, následne mu vždy poviem čo kde patrí, kde má svoje miesto - upratuje pomaly a na etapy, musím mu často veci opakovať, ale výsledkom je aspoň na pár chvíľ uprataná izba...Chce to veľa trpezlivosti, nie je to o zlej matke, tieto deti sa skrátka také rodia a treba im pomôcť a naučiť sa s nimi žiť...V tom určite pomôže psycholog ale detský lekát nechce odporúčať menšie ako 2-2,5 ročné deti...
Takže sa na to spýtaj a uvidíš...

[Imina]

Vďaka za rady a hlavne vďaka Mrkva, hneď sa lepšie cítim, že nie som sama. Ja mu dohováram, upozorňujem, ale tento týždeň urobil pokroky. Už rozumie, ľahni si, sadni, poď sem, podaj rúčku. Všetky psie príkazy už vykonáva. Ale ešte nerozumie, že toto nemôže. Najhoršie, že napr. zapína a vypína telku, ja mu poviem no no, nerob to a on sa zvalí do klbka na zem a plačeeeeeeeeee, až mi ho príde ľúto.
Minulý týždeň otvoril okno a vytlačil sieťku. Moja dcéra sedela pri ňom a zachytila ho. Ja som bola v kuchyni asi pár krokov. Mohol chudák vypadnúť, ale čo ma udivilo, že som ostala kľudná, vôbec ma to nevyviedlo z miery. Asi som už odolná. Nedokážem mať oči všade a celý deň behať za ním, lebo on sa nezastaví. Neviem, ako to prežijeme, bez ujmy na zdraví.

[Erika]

Ahoj Imina mam dcérku 17mesačnú,ja mam skoro to isté doma,mala si strašne vyžaduje pozornosť,nechce sa sama hrať, ked upracem,poumývam podlahu za chvíľu je to to isté,ked jej poviem no no aby nevylievala čaj,ona ako keby ešte napriek,stále robi niečo zle,stále jej musím na všetko vravieť no no,prisunie si šomlik a dočahuje mi veci na stole alebo na kuch.linke,aj televízor mi stále zapína a vypína..koľkokrát mi to už ide fakt krkom,že ju stále napomínam,až mam taký pocit,že sa mi o tom no no bude aj snívať,alebo aj ked niekde pozabudnem vlh.servítky všetky mi povyberá a porozhadzuje po izbe,väčšinou jej za to dám po rúčkach aby vedela,že to sa nesmie,ale ako keby bola už voči tomu odolná,sa mi zdá..neobsedí mi ani minútu,ani pri jedení veľa krát za nou musím behať aby sa najedla,alebo ked jej dám bebe keks,rozdrví si ho v ruke a hodí ho na zem,ja som už fakt tiež niekedy až zúfala,vyčerpana..tiež mam niekedy ten pocit,že som neschopná matka ale človek musí mať veľkú trpezlivosť a hlavne nebyť pri deťoch nervozná,i ked väčšinou sa to nedá kontrolovať..držím maminkám palce,ktoré majú hyperaktívne deti

[sisa]

Erika, akoby si pisala o nasej 17 mes. malej. Presne to iste robi aj s keksikom, jedenim aj s obruskami, no uplne sa sprava tak isto ako Tvoja mala. Nasa mala je velmi sikovna, zacala chodit 10.mesacna, vie pomenovat blizke osoby aj vela veci, dokaze na vsetko pekne reagovat a ma strasne rada hudbu... ale neobsedi na chvilu. Snazim sa tou hudbou a tancom dostavat z nej energiu a unavit ju trosku. A samozrejme kazdy den nesmie chybat pobyt vonku, doobeda aj poobede. Velmi dufam, ze cim bude starsia a viac rozumnejsia, tak bude kludnejsia. Vzdy som si hovorila, len aby som nemala dieta nepriebojne, ktore bude v kute sediet... ale az takuto hyperaktivitu som necakala Ak sa jej to nebude zlepsovat v predskolskom veku, kvoli skole urcite vyhladam odboru pomoc, pocula som aj o homeopatikach pre taketo deti. Vela sil rodicom HA deti. Nezabudnite, najdolezitejsie je davat im vela lasky a porozumenia

[Katka]

Ahoj ja mam 14 a som tiez hyperaktivna ale ked som sa pytala mamy ci som nieco z tychto veci robila ,povedala ze nie. Ale ani chvilu som neobsedela .AJ teraz som taka ale vyplnam si volny cas konickami ,aby som sa nenudila:D Upratovat sa mi tiez moc nechce.Chodim na Bilingvalne gymnazium ....no vlastne len nastupim. Ja si myslím ,ze by ste mohli skusit mu povedat napr,ze ked si uprace a bude dobry/a dostane zmrzlinu a pojde do ZOO (sem tam) alebo na hojdacky